Uverejňujeme ďalší zo zaujímavých názorov úspešných podnikateľov. Veľmi poučné čítanie o vzdelávaní, postoji k práci a profesionálnom rozvoji. Dizajnér a šéf firmy Neopolis, Ing. Krisztián Hruskó, PhD. v ňom oslovuje študentov, zamestnávateľov, ale aj pedagógov resp. školy.
Prešli skoro 2 roky od vtedy, ako som napísal pôvodný Generation next. Situácia sa (ako vždy) v mnohých aspektoch zmenila aj zostala. Mal som možnosť porozprávať sa s ľuďmi, ktorí sa podieľali na štúdiu budúcich inžinierov, architektov, lekárov. Zistil som, že bohužiaľ nielen nám blízke profesie, ale aj iné odbory trpia. Čo to znamená? Kreditný systém určí minimálny počet bodov, ktorý je potrebný na postupovanie do ďalšieho ročníka. Samozrejme, ponecháva veľa predmetov ako voliteľné, no študenti si zvolia cestu najmenšieho odporu a rozhodnú sa len pre nevyhnutné minimum k postupovaniu. Každá škola má právomoc určiť predmety, ale sú zákony, ktoré musí dodržiavať. V našom dizajnérskom odbore po štyroch rokoch skončia študenti ako Bc, po šiestich ako MgrArt. Aby to mohli dosiahnuť, musia mať nutný počet ateliérov. Ateliérmi si napĺňajú kredity a na odborné predmety zostáva minimálny kredit. Výsledok poznáme všetci.
Školy pristupujú k zvyšovaniu kvality pomocou počtu odborných publikácii profesorov. No k prežitiu potrebujú maximálny počet študentov, a tak tlak na študentov poľavuje. Preto sú profesionálne vedomosti čerstvých absolventov, bohužiaľ, väčšinou mizerné a k práci a životu nedostačujúce. A títo ľudia nám budú stavať mosty a budú nás liečiť. Ten, kto tento systém vymyslel, určite vedel, čo robí, no záujem o výchovu vysoko profesionálnych absolventov asi nemal.
Tento článok je manifestáciou. Pokúsim sa obrátiť na vás – študentov, zamestnávateľov a tak trošku aj na školy. Možno sa moje slová nestanú hádzaním hrachu na stenu.
Milí študenti, nechcem vám brať ilúzie, ale štandardným postojom ku škole už dobrú prácu po skončení štúdií nájdete len veľmi ťažko. Okrem toho, že absolventi, ktorí skončili päť až dvadsať rokov pred vami, mali väčší počet odborných predmetov (a navyše ich ešte aj celkom slušne triedili), nadobudli za ten čas roky praxe a stihli si vybudovať klientelu. Vaše šance nájsť si prácu sa hodne zmenšujú, vaše školou nadobudnuté vedomosti v živote veľmi ťažko obstoja. Nikto sa o vás trhať nebude a nikto vám ani nezaplatí „normálny inžiniersky plat“, lebo vaše inžinierske vedomosti majú diery ako ementál. Ak nechcete skončiť v pokladni v supermarkete, musíte s vlastným životom niečo urobiť. Viem, čo hovorím, lebo už roky skúšam vedomosti čerstvých absolventov/uchádzačov rôznych škôl ako zamestnávateľ. Z ich vedomostí (skôr nevedomostí) som zhrozený. Ak ste sa rozhodli, že chcete zostať v profesii, ktorú študujete, vzchopte sa ešte počas školy. Nahláste sa u firiem, pracujte u nich ako brigádnici. Keď vám dajú metlu do ruky, tak zametajte, keď firma neplatí, tak robte zadarmo. Žiadna práca nie je podradná. Nadobudnite nielen prax, ale aj smer, na ktorý sa chcete sústrediť, čo študovať, o čom je vôbec vaša profesia. Po skončení štúdia budete mať obrovskú vedomostnú devízu oproti ostatným. A možno aj istý flek s inžinierskym platom. Ako sa hovorí: každá generácia je inteligentnejšia ako predošlá a múdrejšia ako nasledujúca. My sme „starí psi“, ktorí sa novým kúskom učia ťažko, vy si môžete osvojiť nové technológie, princípy oveľa ľahšie ako my. Uľahčený školský systém vám dovolí pracovať popri škole. Využite to, nebudete ľutovať.
Milí profíci/zamestnávatelia, vaša úloha je azda najväčšia. Vy ste tí, ktorí vidia najväčšie nedostatky mladých. Zabudnite, že školský systém pre vás pripraví perfektných nováčikov. Bude to len horšie a horšie. Musíte ich učiť vy, a to systematicky, cielene, často od základov – čiastočne preberáte úlohu školy. Zoberie vám to veľa času a energie, ale stojí to zato. Hlavne preto, lebo sa venujete takým, ktorí sa to chcú učiť. Váš know-how nikto nezdedí sám, vaše vedomosti musíte vy podávať ďalej. Nebojte sa, že vychovávate konkurenciu. Konkurencia je len to, čo uznáte vy za konkurenciu. Desať, dvadsať, tridsať rokov praxe sa nedá len tak preskočiť. Budete prekvapení, že sa medzi mladými nájdu veľmi ochotní, pracovití a talentovaní ľudia. Hovorím z vlastnej skúsenosti: poslední ľudia, ktorých sme prijali do firmy, ma napĺňajú veľkou nádejou a rešpektom voči schopnostiam mladých.
Čo sa týka pedagógov, ich úloha to už je ťažký oriešok. Kvalita a ochota študentov a školstva je priamo úmerná kvalite pedagóga. Ak sám učiteľ sa neustále zaujíma o svoje profesné zdokonaľovanie sa, bude to očakávať aj od svojich študentov. Jeho postoj nesmierne ovplyvňuje postoj študentov aj k škole a štúdiu. Odporúčam prečítať si na túto tému blog Stanislava Boledoviča. Poukazuje v ňom na súvislosť medzi kvalitou a platom pedagógov.
Na záver krátka story... V auguste sa nám hlásila jedna študentka na brigádu. Vedela, že jej vedomosti nie sú nejako slávne, ale ubezpečila nás, že prijme akúkoľvek prácu súvisiacu s dizajnom. Kvôli jej postoju k práci sme sa s kolegom rozhodli, že urobíme malý sociálny experiment. Prijali sme ju, a rozhodli sme sa ju učiť našu profesiu. Podľa nadobudnutých vedomostí dostáva prácu a úmerne aj brigádnický plat. Čím zložitejšie úlohy zvláda, tým dôležitejšie úlohy jej môžeme zveriť. Ešte má pár rokov do konca školy a my dostatok času, aby sme z nej vychovávali šéfdizajnérku. Voľna síce veľa mať nebude, ale pracovné návyky, vedomosti a prax získané u nás jej hodne pomôžu nielen v škole ale aj v živote. Na druhej strane, celá táto akcia nás donútila prehodnotiť, zreorganizovať, systematizovať a zaviesť do praxe výcvik a profesionalizáciu všetkých našich kolegov. Sme jej za to vďační a dáva nám nádej, že môžeme našu budúcnosť vložiť do rúk next generation.
Ing. Krisztián Hruskó, PhD.
