Pre mnohých sa bude táto otázka javiť ako hypotéza, ktorá by mohla byť predmetom nejedného výskumu a oblasti transparentného podnikania a spolupráce so štátom. Lenže toto nie je žiadna hypotéza, ale súčasť nášho systému. Podnikanie a manažérske rozhodnutia, ktorými sa riadi nie jedna organizácia, a ktorými sa taktiež riadi rozdelenie ekonomických zdrojov, nie sú vždy prospešné a zároveň etické ako pre klienta, tak aj pre organizáciu a v konečnom dôsledku celú spoločnosť.
Nie je to len jednotlivec
Systém organizácie v každej spoločnosti je rozdelený na niekoľko zodpovedajúcich podsystémov, ktorých súčinnosť by mala byť na najlepšej úrovni. Efekt, ktorému sa odborne hovorí synergia. Na jej zabezpečenie sa stále podieľajú ľudia, ktorí by mali byť v prvom rade zodpovední za všetko, čo robia. Odráža sa to na celkovej firemnej kultúre, ktorá môže dobre fungovať len na základe dostatočnej informovanosti o dianí v nej.
Lepšia priechodnosť informácií eliminuje vznik negatívnych javov. Tiež je ale potrebná účinná tvorba legislatívy, ktorá svojím spôsobom nastoľuje pravidlá pre fungovanie kultúry v podnikoch. V prípade verejného sektora to platí dvojnásobne, pretože firmy obchodujúce s verejným sektorom narábajú s prostriedkami, na ktorých tvorbe sa podieľame všetci. Tomuto systému by mal podliehať aj konečný užívateľ výhod.
Kultúra organizácie je čiastočne riadená a systematická, pokiaľ ju priamo neovplyvňuje vedenie a iný kontrolný orgán, ovplyvňovať ju bude ten skúsenejší pracovník, čo sa vždy nemusí javiť ako prospešná cesta. Kultúra je spôsob chovania a správania sa celého systému, ak sa bude však spoliehať len na jeden výraznejší celok, ktorý uplatňuje vlastné názory a výhody, nemusí to mať vplyv na systém, ktorý sa skladá z rôznych častí.
