Lenka Harvanová je zakladateľka spoločnosti MiLENA ORGANIC a človek s obrovským nadšením pre látky, ktoré sú pekné, príjemné na nosenie, ale aj vyrobené spravodlivým a udržateľným spôsobom. Slovenský trh zásobuje kvalitnými látkami, ktoré starostlivo vyberá, aby spĺňali najvyššie štandardy. V rozhovore nám prezradila, aké je to podnikať popri 2 malých deťoch, ako sa mení postoj Slovákov k rýchlej móde a aké udržateľné textilné materiály sú momentálne populárne.
zdroj: archív MiLENA ORGANIC
O tom, ako sa zrodil váš nápad založiť firmu MiLENA ORGANIC, ste už rozprávali viackrát. Povedzte nám však, aké je to vrhnúť sa popri deťoch doslova strmhlav do podnikania? Aké je to mať vlastnú firmu?
Je to pre mňa nesmierne oslobodzujúce, na druhej strane samozrejme čiastočne stresujúce. Mať všetko vo svojich rukách a nevedieť, čo bude, môže prinášať pocit, že stále nerobíte dosť. Aj keď často pracujete aj po pracovnej dobe. Tabuľky a očakávania sa ťažšie dodržiavajú a napĺňajú, je to však súčasť slobody, jej druhá stránka. A tak to mám rada, začínam sa učiť takto fungovať. Bude to pravdepodobne cesta na dlhú trať :)
A aké je to mať firmu, ktorá vznikala uprostred korony?
Viacerí asi predpokladáte, že rozbiehať podnikanie počas korony muselo byť ťažké. Tu vás asi prekvapím. Toto náročné obdobie mi paradoxne pomohlo mať jednoduchší štart. Manžel bol s nami viac doma, mala som teda čas vzdelávať sa, pripraviť si podnikateľský plán a konzultovať všetko potrebné s odborníkmi z Národného podnikateľského centra (navyše, z pohodlia domova, online). Neskôr, keď už prísne opatrenia pominuli, pomáhala mi s deťmi hlavne moja mama. Mladší syn ešte nechodil do škôlky, a tak mu babka robila rok a pol spoločníčku. Bez jej pomoci by nebolo možné venovať sa naplánovanému biznisu.
Ľudia veľmi radi počúvajú o úspešných ženách, ktoré zvládajú všetko: rodinu, kariéru alebo svoju firmu, venujú sa popritom vlastným koníčkom, pomáhajú svojmu okoliu, a to všetko zvládajú s nadšením. Pravdou však je, že za každou takouto ženou stoja ďalší ľudia. Ak by to mala všetko zvládať sama, zaváňa to superhrdinstvom. Takže ďakujem svojej rodine a tým, čo mi pomáhali a stále pomáhajú budovať MiLENU.
S tým musíme súhlasiť. A čo cena textilných materiálov? Vieme u nás na Slovensku oceniť kvalitné udržateľné materiály, ktoré logicky musia stáť viac ako klasická látka z galantérie?
Cenotvorba bola jedna z najťažších úloh, ktoré som v začiatkoch riešila. Svoj pôvodný podnikateľský plán musím neustále prehodnocovať, tak rýchlo sa v dnešnej dobe veci menia.
Ale keď odhliadnem od týchto faktorov, do ceny sa premieta v prvom rade všetko, čo súvisí s výrobou látky, s jej príbehom. Cena použitých prírodných zdrojov, teda semená, drevo, zvieratá v prípade vlny a hodvábu. Svoju cenu má aj spôsob, ako je s nimi zaobchádzané, rovnako sa do ceny premietne to, ako sa využívajú prírodné zdroje ako voda a pôda na pestovanie a chov. Ďalej má na výslednú cenu vplyv aj používanie strojov na zber úrody či získavanie vlny, spradacích a tkáčskych strojov, cena vody, ktorá je potrebná pri konečných úpravách látky, cena farbív a obsluhy tlačiarenských strojov. Samozrejme, že cena bude priamo úmerná kvalite použitých zdrojov a tomu, ako sa získavajú.
V neposlednom rade vstupuje do ceny látky ľudská práca. Rúk, ktorými prejde látka, je nespočet (farmári, pracovníci obsluhujúci rôzne stroje, dizajnéri, pri hotovom výrobku aj krajčíri a mnohí ďalší). Z toho by nám malo byť hneď jasné, že pri veľmi nízkych cenách sa niekde muselo ušetriť. Nedá sa to zakryť ani tým, že „veď keď predávam vo veľkých množstvách, cenu môžem znížiť“...
A ako by to naopak malo vyzerať?
Rada pracujem s pojmom férová cena. Pre mňa to znamená, že všetci v nákupnom reťazci mali vyplatenú dôstojnú mzdu a cena odráža reálne vynaložené množstvo prírodných zdrojov, s ktorými sa zaobchádza udržateľným spôsobom. A to si vyžaduje veľa zmien a zmeny vždy tlačia ceny hore. Až kým sa zo zmeny nestane pravidlo :) Látky vyrobené s ohľadom na udržateľnosť prírodných zdrojov sú pre mnohých ešte stále niečím novým. Napriek tomu sa u nás vytvorila základňa tých, ktorí takéto látky cielene vyhľadávajú. A preto vznikla MiLENA – aby si títo ľudia nemuseli vyhľadávať materiály pre svoju tvorbu iba v zahraničí.
zdroj: archív MiLENA ORGANIC
Pri látkach často rozhoduje pocit a prvý dojem. Z farebnosti látky, z hebkosti materiálu, štruktúry tkaniny… Môžem si aj ja ako zákazník látky pozrieť a „omakať“? A viem to nejak spraviť aj na diaľku?
Stretávam sa väčšinou s dvomi spôsobmi, ako ľudia hľadajú látku pre svoje projekty. Buď prichádzajú s jasnou predstavou, čo zháňajú. Vtedy už vedia, ako sa jednotlivé látky chovajú, aké majú byť na omak a čo môžu od nich očakávať. Prichádzajú ale aj takí, ktorí sa nechajú inšpirovať tým, čo objavia. Viac skúšajú, viac sa pýtajú a nechávajú si dvere otvorené. Títo zákazníci potrebujú látku aj ohmatať, pokrčiť, ponaťahovať, pozrieť sa na jej štruktúru.
Odberné miesto – sklad mám v Trenčíne. Ktokoľvek sa mi môže ozvať a dohodnúť si termín. Látky si tak môžete doslova ohmatať, poprezerať a porovnať. Ak by ste potrebovali poradiť s výberom, som k dispozícii.
A ak pôjde všetko podľa plánu, koncom jari by mohla byť aj predajňa, z čoho sa veľmi teším! Rovnako si viete poskúšať látku aj u vás doma. Vyberiete si vzorky textílií, ktoré sú vám sympatické a ja vám ich pošlem.
Šijete si aj vy sama z vašich látok?
Dalo by sa povedať, že šijem už iba z vlastných látok. Považujem to za skvelý koncept –nosím to, čo ponúkam a zároveň látky otestujem v praxi. Viem presne, o aké látky ide, od koho pochádzajú, prečo sú kvalitné, proste všetko to, čo očakávam od látky, ktorú by som si kúpila inde, ale často sa k týmto informáciám nedopátram. To mi chýba, keď hľadám a sliedim po látkach aj na zákazku. Máloktoré obchody a e-shopy uvádzajú bližšie informácie o svojich materiáloch – odkiaľ pochádzajú, kde boli vyrobené a podobne. Na mojom e-shope všetky tieto informácie nájdete.
zdroj: archív MiLENA ORGANIC
Podľa čoho si vyberáte látky do svojho portfólia?
Čo sa týka výberu dodávateľov, rozhodujem sa dôsledne. Nestačia mi len certifikáty, zaujímajú ma aj postoje a presvedčenia firiem. Aké kroky k udržateľnosti robia vo svojich fabrikách, ako sa podieľajú na informovanosti o tejto téme a podobne. Snažím sa získavať látky priamo od výrobcov, nenakupujem z veľkoskladov, pretože tu sa aj tak bližšie informácie o látkach nedozviem. Výrobcovia mi dokážu poskytnúť presnejšie informácie, ktoré potom posúvam k zákazníkom, aby vedeli, z čoho šijú.
Pri výbere konkrétnych látok sa potom orientujem podľa toho, z čoho sú vyrobené, aké majú certifikáty a o aký typ látky ide. Na záver sa rozhodujem podľa farebnej palety. Pri parametroch, ktoré sa týkajú vkusu, prihliadam aj ku vkusu zákazníkov, často po dohode robím aj objednávky na mieru.
Svoj sklad sa však snažím budovať udržateľne – aby v ňom bolo stále niečo nové pre stálych zákazníkov, ale aby som ho zbytočne nezväčšovala a nestáli mi nevyužité látky skladom.
zdroj: archív MiLENA ORGANIC
Kto sú vaši zákazníci? Sú to bežní ľudia (kreatívne duše, amatérski krajčíri, mamy malých detí…) či profi krajčíri a návrhári?
Sú to najmä ľudia, ktorí už o udržateľnosti niečo vedia, takže sú sami motivovaní vyhľadávať práve takéto látky. Sú medzi nimi často ľudia, ktorým záleží na kvalite materiálu, takí, ktorí chcú vyskúšať niečo iné a často samozrejme mamy malých detí. Pri deťoch sa na zdravie a komfort myslí najviac.
Čo ma teší, kvalitné látky vyhľadávajú aj niektorí profesionálni krajčíri/ky a menšie slovenské značky. Ak teda nemajú čas si ich v zahraničí vyhľadať sami alebo nerobia väčšie objemy a šijú len v menších množstvách a na mieru.
Ktoré udržateľné textílie sú podľa vás momentálne na výslní? Pravdepodobne nám všetkým ako prvé napadne ľan, prípadne organická bavlna. Ktoré sú ďalšie populárne udržateľné materiály?
Organická bavlna je klasika. Bavlna je celkovo najlacnejší prírodný materiál. Už niekoľko rokov sa však do popredia dostáva aj ľan, napriek tomu, že je drahší. Ťažko povedať, ktorý z nich je udržateľnejší. Pri bavlne sa míňa omnoho viac vody na pestovanie a zavlažovanie ako pri ľane, ktorému stačia väčšinou dažďové zrážky. Pri spracúvaní ľanu sú ale potrebné poľnohospodárske stroje, ktoré majú tiež podiel na uhlíkovej stope, bavlna sa zberá ručne. Zatiaľ som sa nedostala k štúdii, ktorá by to porovnávala. Ale ak vezmeme do úvahy aj to, kde sa tieto rastliny pestujú, vzhľadom na lokalitu pre nás vyhráva ľan. Ten, ktorý je vhodný na textilnú produkciu a nie potravinárstvo, sa pestuje v oblasti Normandie, Belgicka a Holandska, kde má optimálne podmienky. Čím lokálnejší produkt, tým nižšie náklady na prepravu a menšia uhlíková stopa.
Udržateľné materiály sú tiež z vlny a hodvábu. Pri hodvábe existuje tiež alternatíva – tzv. mierumilovný hodváb, ktorý sa vyrába s ohľadom na priadku morušovú a dovolí sa jej ukončiť svoj životný cyklus prirodzene. Na priadzu sa teda spracovávajú až prázdne kokóny. Tieto dva materiály bývajú však drahšie a chúlostivejšie na údržbu, preto nie sú až tak vyhľadávané. Vlna však v poslednom čase vďaka nadšencom dostáva viac príležitostí.
Ako lacnejšia náhrada hodvábu sa používajú viskózové materiály. Nejde celkom o prírodný materiál, pretože viskózny proces výroby zahŕňa chemickú premenu drevnej buničiny. Konvenčná výroba viskózy nie je zrovna ekologická, bola však už vymyslená aj jej udržateľná alternatíva – lyocell. U nás v Európe ide najmä o patent od rakúskeho výrobcu – TENCEL™ lyocell. Pri výrobe lyocellu sa využívajú prírodné rozpúšťadlá a oproti bežnému viskóznemu procesu sa tento proces uzavrel do slučky. Vďaka tomu je možné odpadové výstupy znovu využívať ako vstupnú surovinu. Cirkularita vo výrobnom procese posunula viskózu bližšie k udržateľným riešeniam. Materiály ako lyocell, TENCEL™ lyocell a EcoVero™, prípadne materiál, ktorý čiastočne využíva recyklovanú balvnu – REFIBRA™ TENCEL™ lyocell, sú teraz veľmi vyhľadávané. Ľudia ich začínajú objavovať a postupne spoznávať ich prednosti. Tieto materiály je možné použiť na ležérne i príležitostné oblečenie a menej sa krčia ako bavlna a ľan.
zdroj: archív MiLENA ORGANIC
Ľudia často hľadia pri výbere aj na to, ako sa o látku musia starať. Ktorá látka je naozaj jednoduchá na údržbu a ktorá si naopak vyžaduje dôkladnú starostlivosť?
Čo sa týka údržby, bavlna určite vyhráva v nenáročnej starostlivosti, ale oproti ľanu má aj nižšiu životnosť. Ľan je trvácnejší, antibakteriálny a nežmolkuje sa. Väčšina prírodných materiálov sa žmolkuje, vrátane bavlny, lyocellu a udržateľných viskóz. Je to ich prirodzená vlastnosť a pri častom používaní sa im nevyhneme. Žmolky vznikajú tým, že sa oddelia kratšie vlákna a vystúpia z väzby na povrch. Ak vám žmolky vadia, existujú ručné techniky ich odstraňovania alebo bežne dostupné odžmolkovače.
Pri ľane sa so žmolkami trápiť nemusíme, ale je dobré prať ho na nižších otáčkach (600 – 800), aby sa predišlo polámaniu vlákien a ľan nestratil svoj prirodzený jemný lesk. Tiež je lepšie ho žehliť za vlhka, je to potom omnoho jednoduchsie.
Viskózové látky sú na údržbu tiež mierne náročnejšie. Treba ich prať na nízkych teplotách a niektoré druhy látok si vyžadujú podobne ako vlna horizontálne sušenie, aby sa nevyťahali, najmä úplety.
Vlna a hodváb si vyžadujú špeciálne pracie prostriedky, nižšie teploty a ručné pranie. Je ideálne, ak ich sušíte tiež horizontálne, čo najšetrnejšie a určite nie na radiátore. Tieto materiály musia uschnúť prirodzene.
Máte aj vy svoju obľúbenú látku?
Mám veľmi rada ľan, ale záleží aj na tom, aký odev má byť z látky vyrobený alebo na aký účel má byť oblečenie použité, či má držať tvar alebo byť splývavé. Nie na všetko sa ľan hodí. V poslednej dobe rada vyhľadávam špeciálne látky. Obzerám sa po flaneli, žakároch, oxfordoch, waflovine, menčestri, oilskin plátnach – látkach, ktoré majú inú väzbu, štruktúru či spôsob spracovania.
Máte nejaké nápady či plány do budúcna?
Momentálne pracujem na troch projektoch, ktoré mi vyplynuli z rozmýšľania, ako MiLENU rozvíjať. Od začiatku som mala v pláne mať aj svoju autorskú potlač. Postupne sa mi v hlave zhromažďovali nápady, ktoré teraz spolu so sestrou – grafičkou intenzívnejšie spracovávame a začíname testovať s tlačiarmi.
Novým nápadom sú vlastné strihy, na ktorých spolupracujeme s dizajnérkou Lenkou Krivou. Do tohto projektu vkladám veľkú nádej a snáď sa z našej pilotnej spolupráce vyvinie niečo dlhodobejšie, pretože táto práca ma veľmi baví. Čiastočne aj preto, že na prácu nie som sama a vzájomne sa inšpirujeme. Výsledkom by mala byť mini kolekcia troch variabilných strihov, ktoré budú fungovať ako solitéry a aj ako celok.
No a najviac práce ma čaká pri vytváraní kurzov. Budú o látkach, o tom, ako látka vzniká, akou cestou si prejde, kým sa dostane do našich rúk, o tom, aký je jej príbeh. Nadstavbou k tomuto základnému kurzu bude téma cyklu – budem hovoriť aj o tom, ako látka zaniká, či je možné ju recyklovať a ak áno ako, nazrieme na látku z pohľadu cirkulárnej ekonomiky. Samozrejme kurzy budú sprevádzať praktické ukážky a činnosti. Do tretice pripravujem kurz v spolupráci so Sandrou Popaďákovou, ktorá sa venuje potlači látok. Potlač bude hlavnou témou a účastníci budú odchádzať s vlastnoručne potlačenou textíliou. Celé to chcem poňať tak, aby ľudia videli, čo všetko je za tým, kým si látku môžu kúpiť v obchode. Koľkými rukami, ideami a rozhodnutiami musí prejsť.
Ďakujeme pekne za rozhovor a želáme veľa úspechov v podnikaní!
