Vláda tvrdí, že chce bojovať s krízou aj prostredníctvom zlepšovania podnikateľského prostredia. Jej ostatné kroky v tejto oblasti (pomerne razantné zvýšenie odvodov pre živnostníkov, sprísnenie práce na dohodu a podobne) však nevzbudzujú dôveru hlavne malých podnikateľov. Podobne je to aj s opatreniami, ktoré sa ešte len pripravujú.
Aj v súvislosti so sprísnením odvodových podmienok pre živnostníkov možno sledovať trend prechodu zo živností na spoločnosti s ručením obmedzeným (dokázal to aj náš nedávny prieskum, v ktorom sa viac ako dve tretiny živnostníkov vyjadrili, že uvažujú nad zmenou právnej subjektivity práve na spol. s r. o.). Prvým sporným bodom je preto najnovšia iniciatíva vlády (konkrétne ministerstva spravodlivosti), ktorou sa prechod na túto formu podnikania skomplikuje.
Podstatou pripravovanej zmeny je, že ten kto si plánuje založiť eseročku, bude musieť preukazovať úhradu aspon 5 000 eur, čo je minimálne základné imanie takejto spoločnosti, na osobitný účet v banke. S peniazmi na účte bude môcť narábať až potom, keď firma vznikne. Dnes stačí, ak zakladateľ eseročky predloží príslušnému registračnému súdu vyhlásenie správcu vkladu, že požadovaný vklad splatil.
Ďalším pripravovaným opatrením, ktoré vzbudzuje obavy podnikateľov je tzv. komplexný výkaz DPH. Namiesto sľubovaného zníženia administratívnej náročnosti, je toto opatrenie ďalším krokom, ktoré podnikanie skôr skomplikuje.
Medzi pripravovanými krokmi, ktorými chce vláda znížiť povinnú administratívu podnikania, je skrátenie a zjednodušenie doručenia účtovnej uzávierky. Firmy spĺňajúce aspoň dve z troch stanovených podmienok môžu používať skrátenú účtovnú závierku. Prvou podmienkou má byť hodnota majetku najviac 350 000 eur, druhou maximálna výška obratu na úrovni 700 000 eur a treťou desať a menej zamestnancov. Účtovná závierka pre tieto firmy bude mať namiesto 45 strán iba osem. Malí podnikatelia nebudú povinní viesť cenovú evidenciu. Od januára 2013 bude podnikateľ povinný doručiť úradom účtovnú závierku len raz – keď ju doručí daňovému úradu spolu s daňovým priznaním.
Spodná hranica pre povinnosť platiť štvrťročné preddavky sa má zvýšiť z 1659,70 eura na 2 500 eur. Táto úroveň platí aj pre fyzické osoby.
Zníži sa rozsah údajov, ktoré je daňový subjekt povinný uvádzať pri registrácii. Údaje, ktoré si štát vie získať iným spôsobom, sa vypustia.
Povinná inventarizácia majetku sa už nebude sa robiť tak často. Pri dlhodobom majetku sa urobí každé štyri roky, namiesto dnešných dvoch rokov. Pri hotovosti sa bude robiť už len raz za rok a nie štyrikrát do roka.
ek, SME.sk