Podnikanie na Slovensku nepatrí medzi najjednoduchšie činnosti. Určite sú aj ťažšie zamestnania a nebezpečnejšie profesie, trebárs hlbokomorskí potápači, skialpinisti, lovci krabov v severných moriach alebo robotníci na ropných plošinách. ...no nepodceňoval by som ani to podnikanie.
Podľa štatistík je podnikateľská bankrotovosť sakramentsky vysoká. Z desiatich podnikateľov behom prvých piatich rokov polovica padne, do ôsmich rokov sú to ďalší traja. Desať rokov prežije len jeden. Väčšinou ten, ktorý prežije tých prvých desať podnikateľských rokov, už o sebe môže tvrdiť, že je „za vodou“. Keď pozerám na tieto čísla, zdá sa mi, že bojovať v Rwande počas občianskych nepokojov je štatisticky menej nebezpečná záležitosť ako podnikať.
Koľkým z vás by napadlo ísť do boja s puškou a bez výcviku? Normálny človek by na to ani nepomyslel. No koľko poznáte takých, ktorí sa pustili bez výcviku do podnikania? Hmm...
Slovensko je zvláštna krajina. Je tu málo peňazí a veľa podnikateľov. Našťastie pre konkurenciu a nanešťastie pre zákazníka, väčšina z nich sú amatéri. Tí úspešnejší absenciu profesionálneho tréningu nahradili oduševnením a odhodlaním. Sú medzi nimi čestní ľudia, ktorí sa riadia inštinktom, ale aj vagabundi hrubého zrna.
Rád by som sám seba zaradil do tej prvej skupiny podnikateľov. Som veľmi inštinktívny a ukecaný, s neodbytným pocitom, že mám patent na rozum. Ergo, vždy všetko viem lepšie ako ostatní. Keď som v podnikaní preskočil z fázy 1 do fázy 2 (to znamená, že som začal zamestnávať ľudí, lebo som prácu nestíhal sám), tak to začalo škrípať. Už to nebolo také jednoduché ako predtým. Došlo mi, že asi predsa-len nie som taký vševed, ako som si predtým myslel. Porozprával som sa s klientmi a kolegami, ktorí mi poradili, že bolo by celkom múdre, keby som sa prihlásil na pár kurzov podnikania resp. aby som absolvoval pár prednášok o biznise... Tak som sa do toho pustil.
Už prvý absolvovaný kurz mi pomohol utriediť si myšlienky. Začal som vedome vnímať, čo robím. Nielen to, čo robím dobre, ale aj to, čo robím zle. Sám som pochopil svoje nedostatky. Potom prišiel druhý, tretí,... x-tý kurz. A pomaličky som sa vytrénoval. Lepší ani chytrejší človek sa zo mňa nestal. No dokážem nielen na mojich ľudí, ale už aj na iné firmy pozerať objektívnejšie. Vidím už základné chyby a sem-tam prídem aj na riešenie, ktoré veľmi nebolí. Stačí zopár pokazených „kšeftov“ alebo pár nezaplatených faktúr vinou zlého odhadnutiu klienta a prídeme na to, že aj najdrahší kurz je lacnejší, ako učenie sa na vlastných chybách. Pár takých prešľapov môže položiť aj tých najpracovitejších podnikateľov na lopatky. S čistým svedomím môžem tvrdiť, že vedomý manažérsky tréning mi veľmi zvýšil šancu prežiť v podnikateľskej branži. Odvahu, talent alebo inštinkt takéto školenie nenahradí. Ale takým, ktorým možno chýba len „ťah na bránu“, ho vrelo odporúčam.
Mám kamarátov, ktorí sú manažéri alebo majitelia firiem a tiež absolvovali podnikateľské školy. Keď sa stretneme, okrem iného sa porozprávame aj o tom, čo sme sa naučili a čo sme zažili na rôznych seminároch. Proste si vymeníme zážitky. Je to veľmi zábavné a poučné. Milí začínajúci alebo „pokročilí“ podnikatelia, verte tomu, že absolvovať kvalitné podnikateľské štúdium alebo kurzy nie sú vyhodené peniaze a zabitý čas. Akú školu si zvolíte je na vás. Urobte si prieskum, poinformujte sa o ponuke kurzov a pustite sa do toho. Ak si zvolíte dobrých školiteľov, vynaložené peniaze sa vám veľmi rýchlo (a mnohonásobne) vrátia.
Na záver už len toľko, že firmu robí nielen celkový (pestovaný) imidž, ale hlavne ľudia, ktorí v nej pracujú. Čestnosťa profesionalita firmy sa odvíja od čestnosti a profesionality majiteľa resp. manažéra. Ich osobnosť a štýl nepomáhajú len pri lákaní kvalitných ľudí, ale aj pri ich rozvoji a schopnosti firmy udržať si ich.
Ing. Krisztián Hruskó, PhD.
(autor je dizajnérom a šéfom firmy Neopolis Zvolen)
