Nielen preto, že je pred voľbami, sme sa zamysleli na tým, do akej miery vplýva kvalita podnikateľského prostredia na úspešnosť a rozvoj podnikania, a aký má dopad na celú spoločnosť.
Iba nedávno sme priniesli článok, ktorý bol reakciou na anketu portálu malepodnikanie.sk týkajúcu sa podnikateľského prostredia na Slovensku. Aj naša ďalšia anketa s podnikateľským prostredím súvisela. V žiadnom prípade sa nechceme orientovať na všeobecné témy alebo nedajbože na politiku. Oveľa radšej by sme sa zaoberali konkrétnymi praktickými radami, ktoré by mohli pomôcť s riešením každodenných starostí malých podnikateľov.
Ale nie je kvalita podnikateľského prostredia niečo, čo s ich každodennými starosťami priamo súvisí? V spomenutých anketách sa malí podnikatelia vyjadrili, že v oblasti podnikateľského prostredia je v našej krajine čo naprávať, a že kauzy naznačujúce prepojenie politikov na úzke záujmové skupiny, majú negatívny dopad na ich chuť podnikať. Na druhej strane, približne rovnaké percento (40%) podnikateľov vyjadrilo názor, že takéto kauzy ich chuť do podnikania nijako neovplyvňujú.
Vysvetlenie tohto javu je pomerne jednoduché. Pre podnikateľský stav je totiž typické, že je pripravený, viac ako ktorýkoľvek iný, na prekonávanie prekážok. Otázkou však je, či nie je úlohou štátu tieto prekážky z cesty podnikateľom odstraňovať, alebo im ich do nej aspoň zbytočne nestavať.
Vo svojom komentári Paradoxy podnikania uverejnenom minulý týždeň v denníku Sme spomína Ivo Trávniček dve veci, ktoré sú pre vzťah štátu k podnikateľom a naopak u nás typické. Prvou je príklad firmy, ktorá sa po tom, ako investovala v jednom z regiónov desiatky miliónov eur, okamžite stala terčom kontrol všetkých úradov v okolí. Tou druhou je konštatovanie, že firmy prisaté na štátny rozpočet téma podnikateľského prostredia zaujímať nemusí.
Znevýhodňovanie a znepríjemňovanie života ľuďom a firmám (či už vo forme zbytočnej byrokracie, nekompetentnosti, prípadne nečinnosti úradníkov alebo priamo korupcie) vytvárajúcim pracovné príležitosti by malo byť, a špeciálne v časoch krízy a vysokej nezamestnanosti, v očiach verejnosti považované za zločin niekde na úrovni vlastizrady.
Podnikatelia by predsa mali mať vytvorené také podmienky, aby sa mohli venovať hlavne svojim zákazníkom a zvyšovaniu či skvalitňovaniu svojej produkcie a nie tomu, ako ktorý úrad informovať o svojej činnosti.
Keď sa takéto myslenie zakorení v celej spoločnosti, keď sa na podnikateľov nebude hľadieť ako na zlodejov (pretože takúto povesť väčšine poctivo pracujúcich podnikateľov robia práve tí rozpočtoví paraziti a im podobní) ale ako na hlavný zdroj pracovných príležitostí, a keď spoločnosť vytvorí na politikov v tomto ohľade príslušný tlak, iba potom bude viac práce, väčšia konkurencieschopnosť ekonomiky a nakoniec sa možno dožijeme i toho, v čo už dnes málokto verí – života na úrovni v krajine, kde záleží viac na tom, čo viete ako na tom, koho poznáte, a kde politici slúžia občanom a nie záujmom sponzorov svojich strán.
ek
